Od narodenia českého filmového a televízneho režiséra i scenáristu Jiřího Sequensa uplynie v sobotu 23. apríla 100 rokov.
Jiří Sequens sa narodil 23. apríla 1922 v Brne. Vyštudoval gymnázium a
dramatické oddelenie na konzervatóriu v rodnom meste. Už ako študent
účinkoval na scéne Zemského divadla a pracoval v brnianskom rozhlase.
Po skončení druhej svetovej vojny odišiel v roku 1946 študovať do Moskvy
na prestížny Všeruský štátny inštitút kinematografie S. A. Gerasimova
(VGIK), kde v roku 1947 pracoval ako asistent Sergeja Gerasimova na
filme Mladá garda. V štúdiu pokračoval na parížskej vysokej filmovej
škole IDHEC (1948-1949).
Po návrate do Československa pôsobil ako režisér v Divadle E. F. Buriana
a v rokoch 1949-1950 bol umeleckým vedúcim novovzniknutého Divadla
státního filmu. V tomto období začal aj režisérsku dráhu vo Filmovom
štúdiu Barrandov a v roku 1951 natočil svoj prvý celovečerný film,
agitku o zakladaní poľnohospodárskych družstiev - Cesta ke štěstí. V
tejto filmovej prvotine Jiřího Sequensa hrala Jiřina Švorcová mladú
brigádničku, ktorá sa chcela stať traktoristkou.
Celosvetové uznanie a niekoľko cien z medzinárodných filmových
festivalov priniesla Sequensovi vojnová dráma o atentáte na
zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave Reinharda
Heydricha nazvaná Atentát (1964). Vierohodne zachytávala prípravy
atentátu, jeho realizáciu, ako aj posledný boj výsadkárov proti
nacistickej presile.
Uznanie si režisér vyslúžil aj krimiseriálom Hříšní lidé města pražského
(1968-1969) o prípadoch z obdobia prvej ČSR. Vyšetrovateľ Vacátko v
podaní herca Jaroslava Marvana sa potom stal aj hlavným hrdinom
niekoľkých celovečerných filmov, napríklad Pěnička a Paraplíčko (1970),
Smrt černého krále (1971) či Vražda v hotelu Excelsior (1971).
Neslávne sa Jiří Sequens preslávil propagandistickým seriálom Tridsať
prípadov majora Zemana (1974-1979), ktorý sa stal vlajkovou loďou
komunistickej televíznej tvorby. Remeselne pútavo natočený seriál, v
hlavnej úlohe s Vladimírom Brabcom, mapoval obdobie rokov 1945 až 1975,
ale pri úprave poviedok založených na reálnych kriminálnych prípadoch sa
dopúšťal prekrúcania povojnovej histórie podľa optiky, akou chcela
minulosť vidieť komunistická strana a jej bezpečnostné zložky.
Posledným Sequensovým filmom bola krutá romanca so spevmi a tancom s
názvom Dva na koni, jeden na oslu (1986) a posledným seriálom Hříšní
lidé města brněnského (1999).
V rokoch 1971 až 1990 pôsobil ako pedagóg na Filmovej a televíznej fakulte (FAMU) Akadémie múzických umení v Prahe.
Národný umelec Jiří Sequens zomrel 21. januára 2008 v Prahe vo veku nedožitých 86 rokov.